kostnica

Autor: Bohuš (Viliam) Rosinský | 25.11.2009 o 19:36 | Karma článku: 4,16 | Prečítané:  727x

( och, kostnica, okostnica, úz-kosťou zovretá pohrudnica)

 

na hranici ohnivej hrane plaču

zvíjajú sa a skáču

moje staré kosti

od nekonečnej úzkosti

a radosti a žiaľu

v kostnej dreni celú škálu

 

citov mám

 

upaľujem tam upáliť sa

sám tým plačom

nepýtajte sa ma načo

a prečo (nechutí mi lečo

 

ani tekvicový prívarok s kôprom)

v zlom zlom dobro dobrom

 

ale k veci: tým plačom ktorý by ma mohol aspoň

na chvíľu osviežiť a uvoľniť a očistiť dočasne do básne

tesne pred hranicou pred bodom pred človekom

a bohom pred ničím a v mnohom - tam - presne

tam sa nachádzam už celé roky prešľapujem kroky

 

stále na hranici stále a naveky

proti vlastnej vôli ma to bolí

stále na hranici - upáliť - prosím

si... seba... sám...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Režisérka Spievajúceho domu: To, čo mi ľudia rozprávali, bolo strašidelné

Sláva Daubnerová sa v novej hre inšpirovala absurdným prípadom, keď žena štrnásť rokov týrala susedov opernou hudbou.

KULTÚRA

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Štefan Nosáľ ostane navždy s nami, odkazujú členovia Lúčnice.

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral.


Už ste čítali?