Ako som išou na Lišov a vernisáž som obišou

Autor: Bohuš (Viliam) Rosinský | 19.9.2011 o 22:57 | (upravené 20.9.2011 o 7:57) Karma článku: 8,95 | Prečítané:  1870x

Na základe nenápadného pozvania cez fejsbúk som sa bou bývau vybrau do dedinky Lišov. Bolo to v nedeľu popoludní.  Malý sa zobudil z popoludňajšieho spánku krátko pred pol štvrtou, a tak, reku, stíhame prísť na zahájenie výstavy Fera Liptáka, vypočujeme dúšok slov od Dušana Dušeka, pokúsime hodiť reč s Martinom Šulíkom o farebných obrázkoch a vypočujeme nejaký ten jazz v podaní pánov ako Stano Palúch, Robo Ragan a Klaudius Kováč.

Výstava - tu aj tamVýstava - tu aj tam-bmprsvz-rosinsky

Cieľom bola teda výstava scénografa, výtvarníka Fera Liptáka a jeho hostí,
objektom dospelácke i detské diela; obrazy, plastiky,

rozmiestnené v priestore, všade okolo:

Jazdiac na hranici predpisov vyletiac z hraníc Slovakie, dobehnúc k horskej dedinke, zabrzdiac neďaleko stodoly, čujúc ticho, podozrivé veru, následne zistiac, že vernisáž bola o šestnástej hodine, veru, ale v sobotu, áno, trochu dosť sklamaný, nesmelo kráčajúc záhradou ku Stodole, stretli sme sa s pánom Liptákom, ktorý sa už pomaly chystal domov.



V čarovnej záhrade znela už len dohasínajúca pahreba, nad ňou sa vznášali zvyšky pečeného barana. Pes, ťažko prejedený, kolísavým krokom, nesprevádzal nás po dvore. Tam, plní energie, chlapci na drevenom vozidle šantili.


Pán Lipták nás ochotne previedol Stodolou a ateliérom, podebatili sme čo-to o vzťahoch s Lišovom, o minulých výstavách, aj o včerajšej akcii. O čarovných obrázkoch so smutným podtónom, o skvelej hudbe veselšie. O projekte Archa a následnej povodni.

O rozprávkovom Dierožrútovi. O nerozprávkových bytostiach.

Dierožrút

Veru, to je on, Dierožrút, z pripravovanej knižky:

Bado bádal aj namiesto ocina, hral kocky, povozil sa na vozidle a ochutnal, čo pani Liptáková ponúkla.


Chlapci medzitým rozdúchali pahrebu, Bado žasol nad dymom /bíím/, naháňal spomaleného psa /abó/.

Ocino nasával všetkými zmyslami, čo sa len dalo, nakradol zopár obrázkov:

košeľa z NDR ako výtvarný materiál ; lyžiar v jesennej záhrade:

Opitý tým zážitkom, v rámci slušnosti, pobrali sme sa po čase neurčitom nazad.

Pár krokov za stodolu...

... cez Pešiu zónu - záhradu; a prehliadky bol koniec:

Teda nie celkom, lebo sme sa ešte zastavili u deda Klimenta. Ten, nasrdený jak spisovateľ, sedel na dvore a práve si nalieval pivo. Reku, čo sa stalo, dedo?
Ále, tak a tak, hrozna tu má kopec, a jemu neprišli robotníci, hento-tamto, mlieť a prešovať a nejaký ten píp medzitým a k tomu.

A tak som sa ponúkol, že pomôžem, a pomáhal som, len taký džez a blúz a Nothing but Swing Trio.
Až kým neprišli sľúbení pomocníci, a tak okolo a nejaký ten píp ako bonus.

Za odmenu vyfasuvau som minulotýždenný skoro-burčiak a čerstvý hroznový mušt. Teraz očúvam stiahnuté ukážky zo stránky NBS Trio a jemne sa vznášam medzi bublinkami sladkého hroznového nápoja, obrázkami pána Liptáka a textami Daniila Charmsa / Cirkus Šardam, PT Marenčin, 2005 /.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?